Publikováno — Napsat komentář

Nicky a stratený templár – rozhovor s Alessandrou Nadudvari

1. Ak dovolíš, tento rozhovor začneme konštatovaním, že si Slovenka žijúca na východnom pobreží
Kanady. Nasledovala si starých Vikingov, ktorí sa tam priplavili dávno pred objavením Ameriky?

Do Nového Škótska som šla zo zvedavosti a aj preto, že som sa chcela plaviť na škuneri
Modronos. Kedysi to bol najrýchlejší škuner na svete. K Vikingom poviem toľko, že boli vyššie na
severe v provincii Newfoundland a Labrador. Mali tam osadu, ktorá sa dnes volá L´Anse aux
Meadows.

2. Prejdime k tvojmu prvému a úspešnému knižnému príbehu. Spomínaš si na deň, keď sa ti v mysli
zjavila myšlienka – napíšem dobrodružný príbeh pre deti a mládež? Aké okolnosti ťa priviedli
k písaniu?

Presný dátum si nepamätám, ale bolo to krátko po narodení môjho syna. Držala som ho v náručí
a rozmýšľala som, aké dobrodružstvá raz spolu zažijeme. Postupne som tiež zbierala knihy, ktoré
by raz mohol čítať. Vtedy som si všimla, že moderné knihy pre deti sú obsahovo plytké a že sa
vyhýbajú histórii a hlbokým myšlienkam. Povedala som si, že ja niečo preňho napíšem.

3. Príbehu si dala názov Nicky a stratený templár. Prečo práve templár?
Máš rada históriu stredoveku, vikingské ságy, tajomstvá a dobrodružstvá v štýle Indiana Jones?

V Novom Škótsku sa nachádza ostrov Oak Island (Dubový ostrov), o ktorom ľudia veria, že tam
bol ukrytý poklad. Traduje sa, že ho tam ukryli stredovekí templárski rytieri z Francúzska. Poklad
sa ešte nenašiel, no boli objavené kovové predmety a symboly, ktoré naznačujú, že išlo o dobre
zorganizovanú skupinu z južného Francúzska v 12. až 14. storočí. Je to citlivá téma. Mňa však
táto téma veľmi zaujala a začala som sa jej venovať. Zistila som, že v Severnej Amerike sa našli
viaceré stredoveké predmety ako košeľa z krúžkovej ocele, meč, mince a pod. Indiánske legendy
spomínajú návštevníkov so blonďavými vlasmi vlasmi. Podľa opisu to boli buď Vikingovia alebo
stredovekí rytieri. Nemala som dosť vecných dôkazov na napísanie literatúry faktu, tak som
napísala román, ktorý obsahuje tieto prvky.

4. Ako dlho ti trvala príprava a zbieranie materiálu pre strateného templára a z ktorých historických
prameňov si čerpala vedomosti?
Čím ťa priťahujú práve staroveký rytiersky rád templárov?

Ja som po Vikingoch a templároch pátrala už niekoľko rokov, takže nebolo ťažké o nich písať.
Nechcela som deti zahltiť suchými faktami, skôr som im chcela túto kapitolu histórie predstaviť a
inšpirovať ich. Moje zdroje sú rôzne. Mám zbierku kníh od akademických historikov a folkloristov.

Ďalej mám zbierku historických máp tohto kontinentu. Za dôležitý zdroj pokladám
informácie od miestnych ľudí, ktorí vedia o skrytých miestach a artefaktoch. Ľudia tu často
narazia na odpor historikov a archeológov, ktorí odmietajú možnosť, že sa sem niekto priplavil
skôr ako pred koncom 15. storočia. Dúfam, že nálezy na Dubovom ostrove tento postoj zmenia.
Templári ma priťahujú preto, že boli anomáliou. Záhadne sa objavili na scéne v 12. storočí a
neskôr rovnako záhadne zmizli. Mám také tušenie, že chodili na tajné a nebezpečné misie a že sa
to dialo krátko po založení ich rádu. Ide o 12. storočie a práve z neho pochádza kamenná studňa
na Dubovom ostrove. Pôvodní obyvatelia ju nepostavili, takže šlo o inú skupinu. Príbeh
templárov má otvorený koniec. My ľudia nemáme radi otvorené konce. Chceme, aby sa príbeh
uzavrel a hlavne, aby sa dobre skončil. Ak by skupina stredovekých templárov našla útočisko
práve v Novom Škótsku, považovala by som to za dobrý koniec (a nový začiatok).

5. Čítal som, že si konzultovala určité veci s profesorom starobylých rún zo Švédska. Ako si sa
k nemu dostala a o čom ste sa spolu rozprávali?

Henrik Williams je profesorom runológie na univerzite v švédskej Uppsale. Písala som si s ním o
runových nápisoch v Severnej Amerike a či sú pravé vikingské. Bol toho názoru, že nie sú pravé,
ale aj tak sa o ne zaujímal. Každé písmo sa vyvíja a on sledoval práve ten vývoj, teda ako sa
vyvíjali runy počas storočí. Nakoniec som ho poprosila, aby mi spravil runový prepis mien
havranov v mojom príbehu. Chcela som, aby ich mená boli napísané runami z 10. až 11. storočia.

6. Musel to byť ohromujúci pocit pre Nickyho, hlavného hrdinu príbehu, keď nad ním zasvišťali
čierne krídla dvoch havranov a začali sa s ním rozprávať, však?

Nicky bol najprv ohromený, ale rýchlo sa spamätal. Bola to jedinečná šanca vstúpiť do iného
sveta – ich sveta.

7. Verejným tajomstvom je, že tvojím obľúbeným spisovateľom je Terry Pratchett a že rada
počúvaš britskú hardrockovú skupinu Def Leppard, ale aj heavy metal. Inšpirovali ťa niečím pri
tvojej tvorbe?

Terry Pratchett bol a je mojím obľúbeným anglickým spisovateľom. Mala som často pocit, že
videl až na dno ľudskej duše. Napriek tomu, čo tam videl bol schopný podať s humorom a láskou.
Táto kombinácia prenikavej múdrosti a láskavého humoru vo mne utkvela.
Hudba pochádza z vyššej sféry. Rada sa ňou inšpirujem, keď hľadám emotívny začiatok nového
príbehu. Nie každá rocková alebo metalová hudba je brutálna a tvrdá. Mám rada rýchle a
melodické piesne s poetickým textom. Najlepší sú v tom severania, najmä Fíni a po nich
Germáni. Vnímam ich ako bardov.

8. Aké prostredie ti pri písaní najviac vyhovuje? Káva, čaj, cukrovinky a ticho hradnej veže?

Najradšej píšem o polnoci, keď vonku zúri búrka, o okenné tabule šľahá dážď, dom sa otriasa
pod nárazmi vetra a v diaľke počuť zvon na námornej bóji. Na písacom stole mám hrnček
mätového čaju s medom z ktorého pokojne stúpa jemná para. Moji chlapci spia, nikto nič odo
mňa nechce a ja môžem povoliť opraty mojej predstavivosti. Občas ma príde skontrolovať
mačka, že či už idem spať a keď vidí, že nie, tak sa ku mne pripojí. Táto kombinácia prírodných
živlov tam vonku a pokoja tu dnu je pre mňa najlepšia.

9. O akom posolstve, alebo odkaze môžeme hovoriť v príbehu Nicky a stratený templár?

To je dobrá otázka. Hlavným posolstvom je to, že musíš spoznať sám seba – čo v tebe je a čoho si
schopný. Ukáže ti to sám život, ktorý ťa otestuje. Netreba sa toho báť ani sa tomu vyhýbať. My
ľudia sme postavili celú spoločnosť na tom, že nás musí ochraňovať a dávať nám pocit bezpečia.
Do istej miery je to potrebné, ale zároveň nás to robí mäkkými a detinskými. Naši predkovia by
sa dobre zasmiali, keby nás dnes videli. Dnešné deti v podstate nemajú ako zosilnieť – duševne aj
fyzicky. Majú depresie, sú závislé na technológii a nevedia, čo so sebou. Akoby sme im tým
pohodlím zobrali zmysel života. Na Slovensku to možno až také vypuklé nie je ale v Kanade áno.
Raz som videla jedného môjho žiaka, jemného intelektuála, ako uchopil vikingský štít, ktorý sme
vyrobili v triede. Ani si neuvedomil, že odrazu zaujal obranný postoj a druhou rukou zamával
akoby mal v nej meč. Vtedy som sa usmiala a povedala som si, že on toho bojovného ducha v
sebe má, len ho nemá kde prejaviť.
Duchovia minulosti ožívajú v každom mojom príbehu. Modelujú správanie a hodnoty, na ktoré
sme už zabudli – šľachetnosť, vernosť, obetavosť, nesebeckosť, pravdovravnosť, odolnosť a
vnútorný pokoj. Hlavný hrdina sa dozvie, že ten pravý poklad je ten, ktorý nosí vo svojom vnútri.
A tam sa začína jeho úloha – ten poklad ochraňovať, kultivovať a deliť sa oň s ostatnými.

10. Nechala by si sa tajne pasovať za rytiera v templárskom chráme?

Keby som bola muž, tak by som sa prihlásila do takého rádu. Najprv by mi ale jeho veľmajster
musel povedať, či som toho hodná a či som na to fyzicky a psychicky uspôsobená. To pasovanie
za rytiera by som nechala na iných – je to pocta, ktorú si treba zaslúžiť. Inak nie každý templár
bol aristokrat a rytier. Mali aj bežných členov z nižších spoločenských vrstiev. Išlo tam najmä o
ochotu slúžiť rádu.

11. Obálka knihy je vybavená oči pútajúcim grafickým dizajnom. Kto je autorom tohto skutočne
vydareného dizajnu?

Obálku nakreslila ruská grafička Alexandra Petruk z Vladivostoku. Našla som ju na internete a
povedala som si, že ona je tá pravá.

12. V čom podľa teba spočíva úspešnosť spisovateľky? Videl som tvoje fotky z knižnej výstavy
v Kanade – pirátska truhlica, škótsky kilt a ozajstný pirát stojaci v pozadí.

Závisí to od toho, ako definuješ úspech. Mala som za cieľ napísať a vydať tri knihy pred tým, ako
môj syn dovŕši dvanásť rokov. To sa mi podarilo. Mám stálych čitateľov, ktorí sa už tešia na
ďalšie pokračovanie príbehu, čo tiež považujem za úspech. Nie je jednoduché ľudí zaujať, najmä
ak nemáš veľa peňazí na reklamu. Príbeh by mal zaujať sám od seba. Ako ho však ľuďom ukázať?
Preto chodím na výstavné trhy, kde môžem ľudí osobne stretnúť a porozprávať sa s nimi. V
Novom Škótsku si ľudia veľmi cenia, keď sa zaujímaš o ich históriu. Aj z tohto dôvodu si na seba
niekedy dám kostým, ktorý vyjadruje hlavné prvky príbehu. Mám známeho, ktorý vedie skupinu
Piráti z Halifaxu. Dwight sa vie preobliecť za piráta ale aj rytiera. Vlastní totiž kostýmy a zbrane z
historických filmov. Keď sa tak spolu zjavíme na výstave, ľudí to vizuálne zaujme a pritiahne. Sme
niečo ako chodiaca reklama.

13. V angličtine vyšli aj tvoje dve ďalšie knihy, Nicky And The Lost Star a Nicky And The Lost Sword.
Sú pokračovaním príbehov o Nickym a mňa zaujíma, či budú vydané aj v slovenčine.
Je pravdou aj to, že budú vydané v španielčine? To by bolo naozaj úžasné, dobyť Iberský
polostrov a juhoamerický kontinent!

Máš pravdu, ide o pokračovanie prvého príbehu. Každý diel sa odohráva v inom prostredí a je o
inom historickom období. Snažím sa, aby to bolo pestré a aby sa deti nenápadne niečo nové
naučili. Plánujem dodať druhý a tretí diel v slovenčine, snáď v roku 2024. Mám už hotový
španielsky preklad, no osud ešte neskrížil moju cestu s cestou španielskeho vydavateľa alebo
distribútora.

14. Potomkovia templárov s napätím čakajú či ich rytierski predkovia na čele s Nickym ožijú aj
v ďalšom, štvrtom príbehu. Tak ožijú?

Templári sa vrátia v plnej sile. Nicky bude mať možnosť zblízka ich pozorovať, učiť sa od nich a
pomôcť im v neľahkej situácii. Nebude chýbať humor v réžii hovoriacich havranov, ktorých si
moji čitatelia zamilovali asi najviac. Tiež sa dozvieme, aký poklad templári strážili a prečo boli
ochotní sa preň obetovať.

15. Tvoje slovo na záver.

Chcem sa ti poďakovať nielen za tento rozhovor, ale aj za mnohé iné rozhovory, ktoré sme za tie
roky viedli. Tvoje otázky ma nútia načrieť hlboko a priamo sa pozrieť na seba samú. Dúfam, že si
Nicky a stratený templár nájde miesto v srdciach slovenských čitateľov a že im pootvorí dvere do
iného sveta.

Ďakujem ti za rozhovor.

Otázky: Erik Nádudvari

Publikováno — Napsat komentář

Autorka Alessandra Nádudvari a jej román Nicky a stratený templár

O autorke

Alessandra Nádudvari je Slovenka žijúca v Novom Škótsku na východnom pobreží Kanady.
Zaujíma sa o ľudové povesti a históriu, najmä o predkolumbovské plavby v réžii Vikingov a
templárov. Spolu s manželom Timom vlastní pozemok v obci New Ross, na ktorom vraj
koncom 14. storočia zimoval Henry Sinclair, škótsky šľachtic a orknejský gróf.
V roku 2016 sa zapojila do pátrania po poklade na Dubovom ostrove, ktorý leží pri južnom
pobreží Nového Škótska. Spolu s manželom účinkovala v dokumentárnom seriáli „Kliatba
Dubového ostrova“ z dielne History Channel. Samostatne účinkovala v dokumentárnom
filme „Stratené kráľovstvo“, ktorý bol natočený v roku 2019 pre frankofónnu televíziu UnisTV
v provincii Nový Brunsvik.
Alessandra je členkou združenia NEARA (Asociácia pre výskum historických pamiatok
Nového Anglicka) a dobrovoľníčkou v múzeu vo Fort Point. Verí tomu, že lásku k histórii
treba v ľuďoch pestovať od malička, a preto v lete prednáša na túto tému v mládežníckom
klube v Indian Point.
Vo voľnom čase píše články o templároch, pirátoch a najmä o Dubovom ostrove. Na jej
internetovej stránke tiež nájdete rozhovory s ďalšími autormi a bádateľmi, ktorí skúmajú
zaprášené stránky histórie. Ak sa chcete dozvedieť viac, prípadne sa s Alessandrou spojiť,
navštívte jej stránku www.adventuresofnicky.com.

text foto

Publikováno — Napsat komentář

Oprava „Papagája“ 477.013 – kniha aká tu ešte nebola.

Určená nielen pre všetkých milovníkov pary a železnice

V spolupráci s Klubom železničných historických vozidiel Poprad sa autorke, Anke Antalíkovej, podaril husársky kúsok. Z jej takmer 3-ročného fotoprojektu prišla na svet kniha, aká tu ešte nebola – Oprava „Papagája“ 477.013. Kniha, o ktorej za čias najväčšej slávy parných rušňov mnohí snívali. Kniha, ktorá Vás zoberie do najtajnejšieho zákulisia opravy parných rušňov rady 477. Pretože práve parný rušeň 477.013 prezývaný „Papagáj“, aktuálne jediný pojazdný rušeň z tejto série na svete, je hlavnou hviezdou tejto knihy. Ak chcete zistiť, koľko lásky, energie, úsilia a čo všetko je potrebné pre jeho udržanie pri živote, ste na správnom mieste.

Autorka v knihe reportážnym spôsobom expresívne obrazovo na 376 stranách dokumentuje jeho poslednú veľkú opravu až po jeho prvú ostrú jazdu po oprave. Od malých detailov až po veľké celky, zdokumentované bolo úplne všetko – celkom 60 nafotených brigád klubu. Nosným prvkom opravy bola výmena prehrdzavenej dymnice – menila sa po takmer 70 rokoch od výroby prvý krát. Okrem iného v nej nájdete aj opravu komínového systému – kylchap, systému mazania, prehrievacích článkov, vylievanie ložiska, od- a oplášťovanie kotla, skladanie regulátora, opravu vtokových rúr, nový náter rušňa aj komponentov, vyviazanie podvozku a mnoho ďalšieho. V knihe navyše nájdete aj unikátne fotky z jeho skúšobnej jazdy bez „uší“ (deflektorov dymu). A ako malý bonus, cez QR kódy v knihe, máte možnosť vidieť aj krátke videá z jeho skúšania i jazdy.

Vďaka sile a čaru fotografií zažijete neopakovateľné. Spolu s chlapcami z klubu KŽHV Poprad a Ankou zažijete znovu jeho znovuzrodenie. Jednoducho uvidíte „Papagája“ akého ste ešte nikdy nevideli.

PS: Prvé ohlasy čitateľov zo Slovenska, Čiech i Poľska len potvrdzujú naše slová
...“Je to dílo, které nemá v naší společné železniční historii obdoby! Paní Antalíková odvedla neuvěřitelné dílo a ke knize si dovolím gratulovat!“ … Vladislav Borek, ČR
…“Je taká podrobná a písaná odborne, že môže slúžiť ako kniha opráv parných rušňov rady 477! Milovníci parných rušňov ju musia mať na poličke“… Jarosław Kucybała, Poľsko
(originál: „Jest tak dokładna i opisana fachowo, że może służyć jako książka napraw parowozów serii 477! Miłośnicy parowozów powinni ją mieć na półce”)…


 Kniha je trojjazyčná (SK -EN -DE), má 376 strán, obsahuje prevažne čiernobiele fotografie.

Publikováno — Napsat komentář

Viete, čo majú spoločné žena, parný rušeň a Poprad?

…no a samozrejme aj naše vydavateľstvo. Tak ako, máte už svoj tip?

27.9.2013- „Papagáj“ 477.013 na Chmarošskom viadukte počas jazdy do Červenej Skaly

 

Ak ste tipovali knihu, trafili ste presne do čierneho. Síce to nebude žiadna klasická beletria, za to  sa s ňou dostanete na miesto, kde sa bežný smrteľník nedostane – do priestorov rušňového depa v Poprade. Pretože práve tu, pod ochranou Klubu železničných historických vozidiel v Poprade, je ustajnený hlavný objekt knihy, nebesky modrý parný rušeň s číslom 477.013, prezývaný „Papagáj“.  

Autorom knihy je, pre niekoho možno  k tejto téme netradične, žena, naša kolegynka Anka Antalíková. Anka je dlhoročnou fanúšičkovou „Papagája“ – železnicu u nich doma majú „v krvi“. Na knihe intenzívne pracovala, nuž a v dnešnom blogu Vám v krátkosti popíše, na čo sa v nej môžete tešiť a ukáže aj čo-to zo zákulisia opravy parného rušňa. Vitajte …

4.9.2021 - Papagáj 477.013 na svojej prvej jazde po oprave počas osláv trate Margecany - Červená Skala v stanici Dobšínska Ľadová Jaskyňa
Ukážka z knihy – 4.9.2021 – Papagáj 477.013 na svojej prvej jazde po oprave počas osláv trate Margecany – Červená Skala

 

„Papagáj“ je už postarší pán, s rokom výroby 1951, a mnohí ho už možno aj poznáte z jeho jázd po celom Slovensku i okolitých krajinách.  Je jediným zachovaným pojazdným kusom z tohto typu parných rušňov  rady 477  na Slovensku, a ak pôjdeme ešte viac do detailov, tak dokonca jediným zachovaným kusom z ich prvej výrobnej série celosvetovo. U našich bratov, v Čechách, majú síce „Papagájov“ dvoch, 477.043 – t.č. čakujúceho na opravu a novú tlakovú skúšku kotla, a aj statický exponát 477.060,  oba sú už z druhej výrobnej série.  V Poprade tak teda máme ustajnený svetový unikát –aktuálne jediného  pojazdného „Papagája“ na svete a to je už dobrý dôvod darovať mu vlastnú knihu.

skúšanie Papagája 477.013 v RD Poprad
Ukážka z knihy – Skúšanie Papagája 477.013 v RD Poprad

 

Kniha začala ako nevinný fotoprojekt, pôvodne plánovaný na jeden rok, keď KŽHV v Poprade ohlásil koncom roku 2018 nútenú opravu rušňa. „Papagája“ čakala nová tlaková skúška kotla a popri tejto oprave sa klub rozhodol aj pre výmenu takmer 70 ročnej dymnice.

Ukážka z knihy – 26.5.2018 – parný rušeň 477.013 „Papagáj“ pred opravou v rušňovom depe Poprad.        

 

Po dohode s klubom som tak začala chodiť fotiť jeho postupné rozoberanie a znovuzrodenie. Kniha je plná reportážnych fotografií z jeho takmer tri roky trvajúcej opravy, plná rôznych detailov a mini foto-príbehov z jednotlivých častí opravy.

Ukážka z knihy – Odpálená stará dymnica
Ukážka z knihy – Odpálená stará dymnica

 

Týmto si tak nebudete môcť len k „pare“ privoňať, ale dostanete sa priamo do zákulisia a na vlastné oči uvidíte, koľko práce, lásky, času a energie je za udržaním takéhoto historického parného krásavca pri živote. A že to bude pestré, si môžete byť istí, takéhoto „Papagája“ ste veru ešte nevideli 🙂 Oprava to bola naozaj náročná, len nafotených bolo cez 60 rôznych brigád:

  • Odplášťovanie a oplášťovanie kolta
  • Vypúšťanie vody z kotla
  • Čistenie po odstránení izolácie z kotla
  • Oprava vtokových rúr
  • Oprava systému mazania
  • Vylievanie ložiska a jeho úprava na končený rozmer a osadenie
  • Výmena podlahy v „kuchyni“
  • Výmena roštu Hulson za nový
  • Nová klenba v priestore pece
  • Oprava poškodených klobúkov pre kĺbové rozperky
  • Oprava poškodených nožov na dyšni
  • Skladanie regulátora
  • Vymeriavanie komína
  • Montáž kylchapu ( komínového systému)
  • Nová elektroinštalácia
  • Oprava prehrievacích článkov
  • Nový náter tendra, dymnice, obalových plechov kotla, „kuchyne“ a rôznych ďalších súčastí
  • Oplášťovanie valcov a mnoho ďalšieho…

Niektoré veci sú v živote len raz a táto oprava takouto určite bola. Navyše čaro fotografie je v možnosti opakovať neopakovateľné.  Preto pevne verím, že na svoje si prídu i skalní fanúšikovia železnice, veď niektoré diely sa počas tejto opravy rozoberali a opravovali od výroby vôbec po prvýkrát. Rovnako tak v nej môžete vidieť aj Papagája bzu „uší“ – deflektorov dymu – počas jeho skúšobnej jazdy – takto doteraz nikdy nejazdil a už ani jazdiť nebude

Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oprava vtokovej rúry
Ukážka z knihy – Oprava vtokovej rúry

 

 Na 376 stranách formátu A4 nájdete z jeho opravy prevažne čiernobiele reportážne fotografie so stručným popisom. No keďže pri niektorých témach by fotografickým žargónom povedané „farba na fotke chýbala“, je v nej aj množstvo farebných fotografií. Kapitoly knihy dokumentujú a zodpovedajú reálnemu časovému harmonogramu jednotlivých opráv rušňa, sú v podstate fotodenníkom danej brigády. 

Ukážka z knihy – Čistenie rušňa po odstránení izolácie kotla

 

Ukážka z knihy – Vypúšťanie vody z kotla

 

Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Skrutky vymývacích otvorov
Ukážka z knihy – Skrutky vymývacích otvorov
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Privarenie novej dymnice
Ukážka z knihy – Privarenie novej dymnice
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oprava prehrievacích článkov
Ukážka z knihy – Oprava prehrievacích článkov
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - úprava ložiska na konečný rozmer
Ukážka z knihy – Úprava ložiska na konečný rozmer
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oprava konzoly
Ukážka z knihy – Oprava konzoly
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Oplášťovanie kotla
Ukážka z knihy – Oplášťovanie kotla
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Brúsenie tendra
Ukážka z knihy – Brúsenie tendra
Ukážka z knihy - Oprava Papagája 477.013 - Skladanie regulátora
Ukážka z knihy – Skladanie regulátora

 

Kniha je už v predaji exkluzívne na e-shope vydavateľstva – viac informácií ku knihe nájdete priamo na stránke: https://www.knihanaj.sk/produkt/oprava-papagaja-477-013/  alebo si môžete naskenovať nasledujúci QR-kód:

QR-kod na knihu Oprava Papagája 477.013
QR-kod na knihu Oprava Papagája 477.013

Je ju možné zakúpiť aj priamo počas jázd „Papagája“ cez chlapcov z klubu KŽHV Poprad.

Želáme Vám s Ankou príjemné pozeranie 🙂

Autori článku: Janka O. a Anka A.

Publikováno — Napsat komentář

Príbehy spisovateľov – pokračovanie

 

V tomto článku si priblížime opäť príbehy spisovateľov, ktoré niekedy zanechali aj významné stopy aj v ich dielach.

Charles Dickens

„Rob toľko dobra koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš.“
(Charles Dickens)

Chareles Dickens je považovaný ja za druhého najlepšieho anglického spisovateľa, hneď po Williamovi Shakespearovi. Napísal takmer 20 románov, z ktorých mnohé vychádzali na pokračovanie v časopisoch. Najznámejšie z jeho diel sú Oliver Twist, Veľké nádeje, David Copperfield a Vianočná koleda. V jeho dielach písal hlavne o utrpení chudobných ľudí, mnoho z toho čo písal naozaj zažil a stvoril nesmrteľné postavy.

Narodil sa do chudobnej anglickej rodiny a mal ďalších šiestich súrodencov. Jeho rodičia žili v biede a mladý Dickens si veľa pretrpel. Jeho otca odsúdili do väzenia pre dlžníkov a on sa ocitol na dne. Dvanásťročný Charles si musel začať  zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Táto práca a návštevy vo väzení zanechali v jeho vnímavej duši pocit poníženia a odporu s ktorým sa často stretávame v jeho neskoršej tvorbe, najmä v románe David Copperfield.

Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Čítal veľké množstvo románov a často navštevoval Britské múzeum. Kvôli neustálej finančnej kríze jeho chudobnej rodiny musel opäť prerušiť štúdium a ako 15-ročný získal prácu akopisárv kancelárii právneho zástupcu. Naučil sa rýchlopis a stal sa súdnym a parlamentným spravodajcom v časopise.Prvé literárne diela začal uverejňovať ako 24-ročný v časopisoch pod pseudonymom Boz. Napísal svoj prvý román Pamäti klubu Pickwickovcov, ktorý mal humorné črty a vydával ho po častiach. Hneď po tomto románe získal slávu a uznanie a bol finačne zabezpečený. 

Dickens sa začal zaujímať o deti, ktoré prežili rovnako nešťastné detstvo ako on. Často navštevoval dobročinné akcie. Oženil sa s Cathrerine Hoghartovou a mal s ňou až 10 detí. Dickens bol veľmi usilovný spisovateľ, obľúbený a ochotný rozprávač, ale taktiež rád hrával v dobročinných divadelných predstaveniach. Amatérsky za zaoberal kriminológiou, špiritizmom a hypnotizérstvom, rád sa dobre zabavil a prechádzal prírodou i denným a nočným Londýnom. Býval tiež škriepny a hysterický, a taktiež nie vždy dobre vychádzal so svojimi vydavateľmi.

Od roku 1853 verejne predčítaval zo svojich diel. Celkovo uskutočnil 471 takýchto literárnych posedení, na ktorých ho najviac lákal a fascinoval živý kontakt s poslucháčmi. 

 Zaujímavý je aj jeho milenecký románik. Po rokoch sa dal rozviesť so svojou ženou a opustil svojich 10 detí, kvôli herečkeEllen. Vyvolal tým obrovský spoločenský škandál a stratil priazeň mnohých svojich priateľov. Od detstva trpel na problémy s obličkami a keď sa k nim na začiatku 60. rokov pridružili aj srdcové problémy, začal veľmi rapídne chradnúť. Zomrel náhle pri písaní svojho posledného románu Gad’s Hill, pochovaný je vo Westminsterskom opátstve.

Zdroj: Pinterest

 

Stephen King

„Každá kniha, ktorú si vyberieš, má v sebe lekciu alebo lekcie, a často ťa zlé knihy naučia viac, než tie dobré.“
(Stephen King)

Napísal viac ako päťdesiat románov vrátane siedmich pod pseudonymom Richard Bachman, z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 350 miliónov výtlačkov. Takisto napísal takmer 200 poviedok a noviel, ktoré vyšli v deviatich zbierkach. Autor hororových príbehov, ktorý stojí za známymi knihami ako To, Väzenie Shawshank alebo Zelená míľa, však trpel depresiami a svoj prvý rukopis zahodil do koša.


Stephen Edwin King sa narodil 21. septembra 1947 v Portlande. Stephen mal odmalička strach z mnohých vecí – bál sa tmy, pavúkov, potkanov. Vždy si predstavoval, aké príšery sa skrývajú v jeho šatníku a musel zaspávať s rozsvieteným svetlom. Jeho strach môže pochádzať z tragického okamihu, keď bol ako dieťa svedkom, ako jeho priateľa zabil vlak. Tieto udalosti mohli byť dôvodom, prečo sa Stephen venuje písaniu predovšetkým hororových príbehov.


Stephen bol milovníkom kníh a prečítal všetko, čo mu prišlo pod ruky. Čítal predovšetkým hororové príbehy, záhady a science fiction. Knihy miloval od útleho detstva.
Veľkou oporou mu bola jeho mama, ktorá ho vždy povzbudzovala. Verila, že Stephen je špeciálne dieťa a má dar rozprávať príbehy. Matkino povzbudzovanie Stephen pokladá za zlomové. Matka mu dokonca dávala vreckové za každú poviedku, ktorú Stephen napísal.


Stephen prispieval počas dospievania článkami do školského magazínu a tiež písal krátke poviedky, ktoré predával za pár centov. So svojím bratom nastrednej škole založili časopis do ktorého Stephen prispieval poviedkami. Časopis vydávali v tlačenej verzii a distribuovali ho v ich dedine a medzi spolužiakmi. Stephen získal vďaka svojmu humoru pozitívnu spätnú väzbu od svojich priateľov a okolia.

V roku 1971 získal prácu ako učiteľ angličtiny v Hampdene. Práca mu zaberala väčšinu času a po prvýkrát bolo pre neho písanie náročné. V tomto období trpel depresiami a mal problémy s alkoholom.

Jedného dňa dostal Stephen nápad na krátku poviedku a pustil sa do písania. Keď však dopísal prvý koncept, nebol spokojný. Cítil sa nešťastne a frustrovane a rukopis zahodil do koša. Bola to práve Stephenova manželka, ktorá príbeh z koša vytiahla. Dodala mu odvahu a odhodlanie. Povedala mu, že by mal poviedku dokončiť. Stephen dal na radu svojej ženy a dopísal knihu s názvom Carrie, ktorá dnes patrí medzi hororovú klasiku. V roku 1973 knihu Carrie .S knihou Carrie zožal Stephen úspech. Predalo sa 30 000 výtlačkov a kniha zarobila 200 000 dolárov. O štyri roky neskôr vyšla jeho ďalšia kniha – Žiarenie. Stala sa jeho prvým best sellerom, ktorý bol i sfilmovaný.

 Stephen si postupne získaval priazeň čitateľov a jeho kariéra rástla. Veľkým úspechom bola kniha Zelená míľa, ktorá bola predlohou pre rovnomenný film s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Za jedno z najznámejších Kingových diel sa považuje jeho séria Temná veža.

Stephen King predal viac ako 350 miliónov výtlačkov. Jeho majetok sa odhaduje na 400 miliónov dolárov, vďaka čomu sa zaraďuje medzi najlepšie zarábajúcich autorov sveta.

Zdroj: Pinterest

 

Mária Corvus

Čítala už ako malé dieťa, čo trvá dodnes. Bez knihy v ruke si nevie predstaviť ani jeden deň. V podstate s knihou zaspáva. Čítanie bolo a je jej vášňou a teraz sa k tej vášni pridalo aj písanie.

Už od základnej školy mala rada literatúru, veľa čítala, recitovala na súťažiach. V desiatich rokoch napísala prvú báseň, s ktorou vyhrala v súťaži. Jej začiatkom písania bola poézia.  Okrem toho, milovala písanie slohov. Na strednej škole pokračovala s písaním. Už to neboli básne, aj keď občas nejakú napísala, ale skončila niekde založená medzi knihami. Venovala sa skôr školskému časopisu, mala na starosti jeho celkovú podobu a samozrejme  do neho aj prispievala rôznymi kratšími príbehmi a postrehmi. 

Po skončení školy, už ako dospelá, mala možnosť a priestor v jednom nemenovanom časopise, ktorý bol venovaný prevažne ženám, ako externistka prispievať doňho rôznymi článkami o vôňach. Skúšala  písať aj poviedky, no cítila, že to nie je to pravé orechové. 

Rozhodnutie napísať  prvú knihu Hladné dlane prišlo až neskôr. Už v zrelom veku štyridsiatničky. 

Skutočnosť, ktorá ju priviedla na to, aby som tento príbeh napísala, bol vlastne pretlak jej vlastných emócií a skutočnosť, že takmer polovica deja je jej  skutočný jedinečný zážitok.

To, že napísala Hladné dlane mala na svedomí hlavne  jej kamarátka a  slovenská spisovateľka Andrea Rimová, ktorá jej dodala odvahu v tom, aby som sa do toho pustila.

Dnes ma táto autorka na konte viacero kníh, ktoré vychádzajú pod jej menom Mária Harvanová.

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Spisovatelia často svoj osobný príbeh prenesú do knižných príbehov. V knihách tak  nájdeme stopy, emócie smútku, strachu alebo splneného, ako v prípade  vyššie spomenutých autorov. Práve tieto stopy, emócie, ktoré autori prenesú do svojich knižných príbehov dávajú  ich príbehu jedinečnosť a originalitu.

Publikováno — Napsat komentář

Príbehy spisovateľov

Každá kniha skrýva rôzne príbehy. Niektoré príbehy sú plné lásky, iné smútku, faktov, múdrosti a podobne. Za každou jednou knihou sa skrýva človek, spisovateľ. Okrem knižných príbehov však prežívajú aj ten svoj životný príbeh.  Každý príbeh je iný a jedinečný. My sme sa pre Vás rozhodli zamerať na rôznych autorov. Medzi mini nájdete aj príbeh Eduarda Alberta Meiera, ktorému u nás vyšli tri knihy a štvrtú pripravujeme.  Nájdete tu však aj známu spisovateľku J. K. Rowlingovú, či sestry Brontëové.

J. K. Rowlingová

Séria kníh o mladom čarodejníkovi a čarodejníckom svete patrí ku kultovým sériám.  Autorka  to však pri začiatkoch tejto série nemala jednoduché. 

Nápad na napísanie príbehu o Harry Potterovi vznikol v lete 1990 práve počas cesty vlakom, ktorý je pre samotný príbeh taký povestný. Rowlingová cestovala z Manchesteru do Londýna, keď jej napadol námet o malom čarodejníkovi. Prvé riadky dokonca začala písať hneď na papierové obrúsky vo vlaku.

Počas písania tohto už legendárneho diela zažila Rowlingová veľa negatívnych, ale aj pozitívnych vecí. Jednou z tých negatívnych bola smrť jej mami, ktorá viedla ku depresiám. Rozhodla sa pre útek do Portugalska, kde chcela začať žiť nový život ako učiteľka. Tu stretla svojho prvého manžela. Narodila sa jej dcéra a pár mesiacov po tom ju manžel zbil a vyhodil z domu. Rowlingová sa vrátila ku sestre. V tom čase žila na hranici chudoby ako slobodná mamička na podpore. Toto obdobie spôsobilo to, že jej diagnostikovali klinickú depresiu. Temné obdobie preniesla aj do knihy, v ktorej vznikli dementori. Práve tí vysávali z ľudí šťastie. 

V roku 1995 Rowlingová po piatich rokoch písania konečne dokončila rukopis prvého dielu knižnej série. Kniha sa však nestrela s úspechom. Rukopis zaslala dvanástim vydavateľským domom. Všetky ju odmietli. V roku 1996 o rukopis prejavilo záujem vydavateľstvo Bloomsbury. Barry Cunningham, editor vydavateľstva Bloomsbury, však Rowlingovej odporučil, aby si našla prácu, pretože je vraj malá šanca získať z knihy pre deti väčšie zárobky. Rowlingová začala pracovať ako učiteľka francúzskeho jazyka.

V júni 1997 Bloomsbury vydalo Harryho Pottera a kameň mudrcov v náklade 1000 kusov. 500 kusov išlo do knižníc, zvyšok do kníhkupectiev. V deň vydania knihy Rowlingová v kníhkupectve čítala časti svojej knihy. Prišlo len zopár ľudí. Napriek tomu zostala neoblomná.

Ubehlo pár mesiacov a spustila sa lavína. Kniha sa stala jednotkou na trhu. Z nezamestnanej slobodnej matky sa stala spisovateľka, ktorá je prvou dolárovou miliardárkou vďaka písaniu kníh a jej majetok sa odhaduje na 670 miliónov eur. Knihy zlomili niekoľko rekordov. Z poslednej časti série Harry Potter a dary smrti sa za 24 hodín predali výtlačky v sume 2,65 milióna libier.

Zdroj: Pinterest

 

Sestry Brontëové 

 Ide o známe predstaviteľky anglickej literatúry 19.storočia. Určite ste už počuli o ich najznámejších dielach, Jana Eyrová a Búrlivé výšiny.

Ich životný príbeh je spätý  z mnohými úmrtiami rodinných príslušníkov.  Prišli o mamu, dve sestry a časom aj  o brata.

Okolie považovalo sestry za čudáčky, ktoré sa samotné prechádzali po okolí, recitovali popritom nahlas básne a trávili celé dni čítaním a písaním. Žili v dobe, v ktorej sa od dcér reverenda očakávalo, že budú učiť mladé dievčatá alebo sa vydajú. Písanie v 19. storočí nepatrilo k bežným ženským činnostiam.

Po štúdiách sa vrátili domov, kde si založili dievčenskú školu.  Úspechu dievčenskej školy však zabránil zlý zdravotný stav ich brata. Vtedy sa rozhodli skúsiť šťastie ako spisovateľky. Vydali básnickú zbierku. Každá zo sestier použila mužský pseudonym, pretože kritika sa v tom čase pozerala na dámsku literatúru s nedôverou. Zo zbierky sa predalo iba málo kusov.

Charlotte presvedčila sestry, aby sa zamerali na písanie románov, ktoré sa lepšie predávali. V roku 1847 prináša sestrám táto aktivita ovocie v podobe troch významných diel nielen britskej literatúry. Jana Eyrová, práca najstaršej Charlotte, Búrlivé výšiny z pera prostrednej Emily a román Agnes Greyová napísaný najmladšou Anne. Mnohí kritici sa pýtali, kto sú traja domnelí bratia, ktorých ženské postavy nie sú vedľajšie a pasívne, ale naopak sú hlavnými a komplexnými hrdinkami. K autorstvu sa sestry priznali až o rok neskôr.

Len román Jana Eyrová bol prakticky hneď po publikácii úspešný, ostatné dielaocenila kritika až dodatočne po smrti sestier. V septembri 1848 zomiera brat Branwell, načo sa Emily prepadá do veľkej depresie o pár mesiacov neskôr podlieha tuberkulóze. S rovnakým osudom ju čoskoro nasledovala aj Anne. Charlotte pokračovala v písaní a v roku 1854 sa ako jediná zo sestier vydala. Manželský život Charlotte Brontëovej však nemal dlhé trvanie, keďže už o necelý rok neskôr zomiera.

Otec sestier Brontëových pritom žil ešte nasledujúcich šesť rokov, počas ktorých udržiaval živé literárne dedičstvo svojich dcér, sledoval ich rastúcu posmrtnú slávu a prijímal prvých zvedavcov, ktorí do sídla v Haworthe prichádzali v honbe za hľadaním zdroja kreativity a originality sestier Brontëových, sestier spisovateliek.

Zdroj: Pinterest

 

Eduard Albert Meier

A viete, že spisovateľov so zaujímavým životným príbehom nájdete aj v našom vydavateľstve? Nuž a jedným, ktorý úplne vyčnieva z radu je určite „Billy“, vlastným menom Eduard Albert Meier.

Tento Švajčiar je možno mnohým známy najmä vďaka UFO, no odhliadnuc od toho, nech už si o UFO myslíte čokoľvek, jeho životný príbeh fascinuje asi každého bežného smrteľníka. Vedeli ste napríklad, že „Billy“ (prezývku dostal od jednej Američanky – kvôli kovbojskému klobúku, ktorý v čase stretnutia mal na hlave a pripomínal jej tak známeho banditu, Billyho Kida) v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia cestoval krížom po svete celých 12 rokov?! Za ten čas si na vlastnej koži vyskúšal takmer 350 zamestnaní a často pracoval len za jedlo, či ubytovanie, niežeby sa bál táboriť niekde sám uprostred púšte, či džungle – zažil aj to. Počas ciest prešiel zhruba 42 krajín, najmä v Afrike a Ázií. Cestoval vskutku dobrodružne, nezriedka dokonca nelegálne prekročil hranice krajín. A za akokoľvek ťažkých, či náročných okolností, vždy ostal predovšetkým človekom so srdcom na svojom mieste, lebo aj to bolo hlavným cieľom jeho ciest, stať sa mužom a človekom, akým chcel sám byť. Ako sám povedal, tieto roky mu boli cennejšie ako tisíce dolárov, či švajčiarskych frankov.

Na cestách toho zažil naozaj veľmi veľa a je nutné povedať, že miestami mu išlo i o holý život – napríklad pri výbuchu sopiek, či počas putovania krajinami Arábie, či Indie. Cez osudy ľudí, s ktorými sa počas ciest stretol, ako aj svoje vlastné zážitky a príhody sa učil o živote- tom peknom, ale i o jeho krutosti. Všetky zážitky i poznania z ciest bohato zúročil vo svojich knihách, napríklad vo Fantómovi, ale i v pripravovanej knihe – Dobrodružstvá svetobežníka (Pozn. redaktora: Nám počas prekladu knihy opakovane doslova padala sánka, čím všetkým si tento človek v živote prešiel, čo všetko má za tie roky odžité a aký celosvetový prehľad má. Rozhodne to bude kniha rozširujúca obzory, to s istotou môžeme povedať už teraz. Máte sa teda na čo tešiť 🙂 ).

Billy je jednoducho unikát, a aj preto mu v budúcnosti venujeme samostatný blog.

Zdroj: Knihanaj.sk

 

Príbehy  v knihách, ale aj príbehy nás ľudí sú rôzne a vždy originálne. Inak na tom nie sú ani spisovatelia. Niektorí sa dočkajú slávy a uznania za života iní nie. Niektorí precestujú krajiny, aby našli príbehy, iných si príbeh nájde sám.  Na ďalšiu trojicu spisovateľov a ich  životné príbehy sa pozrieme aj v nasledujúcom blogu.

Dovtedy, čítaniu zdar. 

Publikováno — Napsat komentář

Darček pre Vás od nás

 

Tu si stiahnete Vaše prekvapenie ukážku  eknihy Hladné dlane, ktorú si ihneď po stiahnutí môžete nerušene čítať na svojom pc, tablete alebo mobile.

Eknihu si stiahnete jednoducho kliknutím na odkaz nižšie. 

Ekniha Hladné dlane – Vaše Prekvapenie

 

Príjemné čítanie Vám praje Knihanaj.sk. 

Ak sa Vám ukážka bude páčiť, celú eknihu si môžete stiahnuť na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane-ekniha/

Celú knihu si zakúpite na https://www.knihanaj.sk/produkt/hladne-dlane/

Publikováno — Napsat komentář

Klasická kniha alebo ekniha ?

Od roku 1952 mesiac Apríl patrí lesom. V dneškom svete, ktorý chceme aby bol orientovaný na ochranu prírody a využívanie  ekologických veci. Existuje veľa alternatív klasických veci, ktorých používaním môžeme aj my prispieť k tomuto trendu.  V rámci porovnania klasických vecí a ich alternatív existuje mnoho výhod ako aj nevýhod. Ich zváženie treba prenechať na konečného spotrebiteľa.

Popri klasických knihách exituje ich  alternatíva  a to sú eknihy. Stretli ste sa už s čítačkou knih?  Ste za klasiku knihu alebo za eknihu? Tieto a iné otázky často vedia rozprúdiť diskusiu medzi nami knihomoľmi. Moderná technológia sa neustále posúva dopredu. Tento pokrok nastal aj v oblasti kníh. Je však mnoho ľudí, ktorí nikdy nevymenia klasickú knihu za eknihu. V tomto článku Vám prinášame krátke výhody a nevýhody čítačiek.

 

Pozrime sa najprv na nevýhody eknihy voči papierovej knihe:

  • Je odkázaná na batériu, bez ktorej sa k eknihe nedostanete a čítanie budete musieť odložiť, pokiaľ sa Vám  vaša čítačka nenabije.  
  • Vôňa a zvuk klasickej knihy sú jednoznačne nenahraditeľné. Ekniha takéto veci nemôže nikdy nahradiť.
  • Miesto na polici, v ktorej máte pokladané svoje obľúbené tituly ekniha neplní.
  • Nepožičiaš a nepredáš ďalej ako klasické knihy.
  • Odkázanosť na účet a zariadenie, ktoré ak ti zmizne zmiznú všetky eknihy sním. Rovnako nepríjemné bude aj zabudnete heslo na váš účet.

 

Zdroj: Knihanaj.sk
Zdroj: Knihanaj.sk

 

Eknihy a čítačka kníh má však aj veľa plusov, ktoré je dobré zvážiť, pred jej zavrhnutím:

  • Čítačka pojme tisíce kníh a jej váha sa nezmení.
  • Pohodlie, ktoré zabezpečuje jej váha veľkosť. Čítačka v kabelke nezaberie skoro žiadne miesto a svoju obľúbenú knihu si môžete prečítať hocikde.
  • Pre roztržitých čitateľov, ktorý majú rozčítaných viacero kníh na raz. 
  • Keď nebolo v pláne čítať. Pre svoju váhu čítačku môžete brať so sebou všade. V prípade neočakávaných udalostí, pri ktorých budete musieť čakať si môžete túto chvíľu skrátiť čítaním.
  • Neodhaľuje o sebe viac ako treba. Čítaním, kníh na verejnosti odhaľujete aj kúsok so seba aj keď nechcene. Stačí sa pozrieť na obal a ľudia sa dozvedia o Vás viac. Pri eknihe to však nemajú také jednoduché, iba ak by čítali s vami.
  • Šetrí životné prostredie prostredníctvom úspory papiera.
  • Lacnejšie ako tlačené verzie. Ak sa pozriete na rôzne eshopy kníhkupectiev, ktoré majú v ponuke aj eknihy, zistite že eknihy sú lacnejšie ako ich tlačené verzie.

 

Zdroj: Knihanaj.sk
Zdroj: Knihanaj.sk

 

Na eknihy nepotrebujete nutne čítačku kníh. Postačí Vám pokojne aj Váš telefón s aplikáciou alebo po prípade postačí aj Váš notebook.

Na našej stránke nájdete klasické knihy ako aj eknihy. Navštívne nás na https://www.knihanaj.sk/

Výber prenecháme na Vás.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
Publikováno — Napsat komentář

Motivácia pri písaní knihy

Stojíte na mieste a neviete sa pohnúť hoci máte nápady,ale nemáte pomyselnú chuť na písanie? Nasledujúci článok  Vám môže pomôcť pri stagnovaní v procese písania knihy. Napomôže Vám pripomenúť si prečo, v písaní pokračovať, prípadne začať písať a pomôže Vám získať stratenú chuť na písanie. Pri písaní knihy hrá dôležitú úlohu motivácia. 

Ako sme už písali v prvom článku každého môže motivovať niečo iné. Čo vlastne motivácia znamená? V psychológií nájdete mnoho o motivácií. V základe je motivácia vnútorná hnacia sila, ktorá nás posúva, ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb.

Motivácia neprichádza do procesu písania knihy  len keď je už ,,vlak rozbehnutý“, ale je dôležitá aj na začiatku tohto procesu. Prečo začať? Dobre, máte nápad, ale ak Vám chýba motivácia zapnúť pc a napísať zopár riadkov, nezačnete. Ak Vás však ,,brzdí“ strach, že to čo napíšete bude zlé, začnite v malom.  Svoj strach prekonáte motiváciou a malými krokmi, ktorými sa budete  pomaly, ale isto približovať k svojmu cieľu.  Okrem toho sa snažte zo svojej mysle odstrániť všetky neznáme a uistiť sa, že ste schopný zvládnuť aj ten najhorší možný scenár.

Strach môže vychádzať aj z nízkeho sebavedomia. Nízke sebavedomie možno považovať za veľkého ničiteľa motivácie. Ľudia sú zvyknutí vnímať len svoje zlé stránky, prípadne zlyhania a dobré stránky  vnímajú ako samozrejmosť, ktorú má každý. Preto je dobré si neustále pripomínať svoje úspechy a silné stránky.  Dobré stránky našej osobnosti a úspechy, ktoré sme dosiahli taktiež motivujú našu činnosť teda písanie knihy.

Písanie knihy však môže byť dlhodobý proces a motivácia sa počas tohto procesu môže meniť, prípadne môže odísť. Ak je na začiatku dostatočne silná, je vhodné si ju pripomínať.

„Ak to chceš vzdať, spomeň si na dôvod, prečo si začal.“

Zdroj: Pinterest

 

Urobte si pauzu.  Motivácia a pauza? Áno aj oddych je potrebný, pretože napísať knihu si vyžaduje určitý čas a nápady. Možno práve krátka pauza Vám pomôže a znova nájdete motiváciu, alebo si uvedomíte, prečo ste začali. Do písania sa tam vrátite s väčšou chuťou a energiou.

Vydržali ste a splnili malý cieľ, ale vaša predstava o úspechu sa nenaplnila?  Nezúfajte a neprestávajte pracovať na ďalšom  konečnom cieli. Úspechom je len to, že ste to dokázali a určite si za to niečo zaslúžite. Aby ste v danom procese neprestali, je vhodné využiť aj motiváciu vo forme odmeny. Odmena nemusí predstavovať hneď niečo materiálne alebo veľké. Môže to byť len drobnosť, ktorú však máte radi, a ktorej sa potešíte. Takýmto spôsobom si udržíte motiváciu k ďalšiemu napredovaniu v procese písania knihy.

Okrem odmien, ktoré si človek môže dávať a tak sa istým spôsobom motivovať, je vhodné nájsť si zopár vecí, ktoré v človeku spustia motiváciu. Môže to byť čokoľvek, čo vo Vás efekt motivácie spustí, napr. motivačná fráza, hudba, fotografia a pod.

„Buďte nešťastní alebo sa motivujte. Čokoľvek spravíte, výber je vždy na vás.“  (Wayne Dyer)

V predchádzajúcom článku sme uviedli ako jeden z tipov a trikov pri písaní knihy aj rozhovor s ľuďmi. Keď už sám strácate motiváciu, nezúfajte, možno je čas sa porozprávať. Práve slová  od niekoho Vám môžu opätovne priniesť späť stratenú motiváciu. Ak hľadáte motiváciu je potrebné si na rozhovor vybrať optimistického človeka a nie pesimistu, ktorý Vám zoberie aj posledné kúsky Vašej motivácie. Dôležité je však si vybrať aj úprimného človeka, ktorý Vám môže dať ako motiváciu, tak aj konštantnú kritiku, ktorá Vás tiež istým spôsobom motivuje. Prostredie je dôležité, pretože priamo vplýva na nás. Na motivovanie nepotrebujeme veľa ľudí, stačí si nájsť tých správnych aj keď, možno to bude len jeden človek, ale ten správny.

Motivácia je potrebná nie len v procese písania knihy, ale celkovo v živote. Správna motivácia dokáže človeka viac priblížiť k splneniu svojho cieľa, sna. Každého človeka môže motivovať niečo iné a pri každom môže byť spúšťačom motivácie niečo iné.

Život je motivácia,
treba si vždy dávať,
len tie ciele najvyššie,
ktovie kedy,
a či vôbec,
dostaneme šancu najbližšie.

(Tajomný Básnik – Vôňa túžby)

 

 

Publikováno — Napsat komentář

Niečo zo zákulisia – ako pre Vás fotíme naše knihy doma

Niečo zo zákulisia – ako pre Vás fotíme naše knihy doma

V dnešnej časti blogu by sme Vám radi ukázali opäť niečo zo zákulisia. Konkrétne, ako vzniká fotografia k propagačnému príspevku pre sociálne siete.

1. Nápad

Asi najdôležitejší bod zo všetkého, pretože bez neho sa nič nepohne a naopak, od neho závisí náš celý ďalší počin – čo budeme k foteniu potrebovať (rekvizity, techniku, miesto, čas, …)

Možnosti sú v podstate len dve. Buď prídete na nejakú ideu sami od seba, alebo sa inšpirujete, okukáte už niečo existujúce a pridáte k tomu niečo Vaše. Skvelý portál na inšpiráciu, či výrobu dekorácii je určite obľúbený Pinterest.com – apropo,  máte už svoju nástenku? 😉 A keďže sa nám blíži jar, pracujeme vládou nariadeným „homeoffice-om“ a obchody sú zatvorené, inšpirovali sme sa aj my a do našej reklamnej kampane sme tak hľadali návody, ako vyrobiť vhodné kvety z papiera z toho, čo dom dá. Tak teda poďme na to …

Návod pre výrobu papierových kvetov

Naším zámerom je teda nafotiť jarnú sériu v pastelových farbách s použitím papierových kvetov, kvetov zo servítok.

2. Príprava rekvizít

Postup výroby sme si úspešne našli, hor sa do výroby rekvizít …

Poznámka redaktora 1 – pre rodičov / budúcich rodičov:

Keďže rekvizity vyrábame počas homeoffice-u, dobre zvážte miesto a čas ich výroby, a rovnako tak aj miesto, kde ich uložíte, aby ste ich tak, ako ja, nemuseli vyrábať nanovo, lebo Vaša milovaná ratolesť sa z nemenovaného dôvodu rozhodla ich učiť plávať v záchodovej mise

Poznámka redaktora 2 – pre deti:

Nie, papierové kvety nevedia plávať, nemajú radi vodičku, nie sú živé…

… Rodičovstvo v období vzdoru je úžasná disciplína, čo deň, to prekvapenie… 😉

3. Realizácia nápadu – samotné fotenie, vznik fotografie.

Rekvizity k foteniu sme si „pracne“ alebo „menej pracne“ vyrobili (viď predchádzajúci bod), pripravíme si teraz naše plánované  „zátišie“ a vyhotovíme náš vysnívaný cvak …

Niekedy počas fotenia môže nastať situácia, že Vami vymyslený nápad napokon vôbec nevyzerá lichotivo, teda nespĺňa očakávania Vašich predstáv. Stáva sa, netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Fotenie je kreatívny proces a kritika výsledného produktu, fotografie, je vysoko subjektívna, čo sa páči jednému, nemusí sa druhému a je to tak v poriadku 😉

Preto, skúšajte rôzne uhly, svetelné podmienky, prípadne zmeňte, upravte nejakú časť rekvizít v zátiší, nie je potrebné meniť hneď celé zátišie, niekedy postačí upraviť len detail. Môže sa stať, že bude potrebné vyskúšať aj inú fototechniku – napríklad iný objektív (ohniskom, svetelnosťou), ak fotíte zrkadlovkou/bezzrkadlovkou, tak ako my v tomto blogu a pri väčšine našich kampaní. Hoci v dnešnej dobe už pokročili aj foťáky v mobiloch a pri dobrých svetelných podmienkach sa dajú smelo použiť. Samozrejme, fyziku človek neoklame, šošovka vo fotoaparáte je predsa väčšia ako tá v mobile a čip, ktorý sníma svetlo, tiež.  

Nuž a rovnako tak sa počas fotenia môže aj stať, že pri všetkom tom skúšaní a hľadaní správneho uhlu, dostanete ešte oveľa lepší nápad ako bol pôvodný plán 😉

Fotíme celok i detaily.

Fotografia pred úpravou – tak ako sme ju cvakli fotoaparátom (v našom prípade sme použili Fujifilm X-T10, ktorý má skvelý obrazový výstup už pri „jpg“ kvalite, použili sme objektív fujinon 18 mm so svetelnosťou f 2.0, teda s vysokou svetelnosťou )

4. Post-process – úprava fotografie, koláže, grafická úprava, …

Keďže v našich kampaniach fotíme väčšinou zrkadlovkou / bezzrkadlovkou, fotíme do kvality „RAW“, teda do formátu, kde je viac dát ako v „bežnom jepegu“, fotografiu je teda potrebné finálne upraviť, aby sme ju mohli použiť pre web.

Úpravu fotografie odporúčame v každom prípade, majte na pamäti, že ide o vašu prezentáciu a cieľom je dostať z nafotenej fotky maximum pre možné oslovenie potenciálnych zákazníkov. Fotografiu sme upravili v programe Adobe Photoshop Lightroom Classic.

tento program je za mňa asi najlepší na úpravu fotografií vôbec. Ak máte dobre nafotené, upravíte doslova jedným klikom. Na internete nájdete množstvo kurzov i návodov ako na to 😉

Výsledná fotografia po úprave v programe Adobe LR Classic

5. Samotný príspevok na sociálnej sieti

Hotovú, finalizovanú fotografiu môžeme smelo použiť na propagáciu nášho produktu

Kreativite zdar a najmä dobré svetlo prajeme 😉